Najskôr povstali kance postávajúce pred „lesnou farou”. Nie všetci však boli obyčajný kanci, niektorý boli bleskometajúci kňazi. Los Mojosovi to bolo jedno, všetkých ich posekal do guláša hlava nehlava. Hago sa vybral na poschodie, ale dlho sa tam nezdržal a už padal dole aj so schodmi a za ním sa šinula kopa krvilačných stríg. Kým sa ich zbavili, tak si pochutnali na Maløvein. Haga s Betkos to ale neodradilo a už sa opäť škriabali hore na poschodie.

Medzitým ostatný obdivovali drevené konáre, ktoré Hago neokradol ale zato ho pohrýzli. V studni našli podivný strom. Hago s Betkos na poschodí našli kopu harabúrd a v kedysi honosnej spálni našiel Hago na popud Betkos, barlu posiatu vyrezávanými vtákmi. Los Mojos sa nezdržal a do odpudivého stromu zaril svoju kopiu. Strom, z ktorého vytiekla krv, sa mu za to odvďačil štyrma révovitými sneťami, ktoré sa na neho vrhli.