V temných zákutiach hlboko pod zemou, kde noha z povrchu dlho nevkročila zlikvidovala skupina dobrodruhov plachtové a chápadlové monštrá, ktoré tu strážia ničotu už pekných pár storočí.

Po ďalšom pol dni cesty dobrodruhovia dorazili k veľkej hale plnej železných trpasličích sôch životnej veľkosti. Baldur sa úplne roznežnil a odmietol bojovať s Duergarským kováčom, ktorý ovládal nadrozmernú kováčsku dielňu pod halou. Ostatný našťastie nezaváhali a nafúkaného kováča, ktorý sa povyšoval nad Baldura uzemnili po tom, čo kováč uzemnil Betkos a ostatných riadne pošramotil mohutným zemetrasením. Kým Maløvein zachraňovala Betkos, Baldur zachránil kováča, ktorého nátura sa nezmenila ani po tom čo ležal zviazaný na zemi. Vedľa neho sa váľal aj opasok generála železnej armády, ktorý keď si nasadil Baldur z haly na poschodí sa ozval jednotný mohutný krok.