Po získakní pera z cockatrica, spolu s celým cockatricom, prišli na rad Tyrove slzy. Posledná zmienka o nich spomína ruiny starého Tyrovho chrámu na sever od Waterdeepu, ktoré má však okupovať ozrutné monštrum. V skutočnosti však ruiny obýva prekrásna, mladá, čiernovlasá Camila spolu so svojou opičkou Vločkou. Tá prizná, že ampulku s Tyrovvími slzami naozaj vlastní, ale nehodlá ju predať dobrodruhom len tak. Na výmenu požaduje urnu s popolom z neďalekej hrobky. Sama by si po ňu došla už dávno, lenže je chránená podivnou hádankou, ktorej nerozumie. Keďže je hádanka v elfčine rozumie je Maløvein a skupine sa podarí rýchlo identifikovať magické slová na zemi a vyhnúť sa tak jedovatej pasci. Ako druhá prekážka sa ukázala samotná urna, stojaca na piedestále pred dvoma ohnivými chrličmi. Po krátkej prehliadke našla Šalvia tlačítko pod urnou, ktorého uvoľnenie by asi neprinieslo nič dobrého. Ďalší problém bola samotná Camila, skupina jej nedôverovala a zjavne magický popol jej nechcela prenechať. Oba problémy sa podarilo ako tak vyriešiť, chrliče zablokovala Šalvia svojim expanzívnym štítom a Maløvein vyrobila popol spálením pár zásob a ponožky, zostalo len dúfať, že na to Camila nepríde. Bohužiaľ prišla a nepáčilo sa jej to. Z vločky sa stal yeti a z Camily haga, ktorá chce získať vytúžený popol cez mŕtvoly dobrodruhov.