Steny jaskyne pulzujúce červenými žilami zľahka osvetľujú postavu Eywor stojacu na konci chodby. Jomiphi sa za ňou bez váhania rozbehne. Eywor ale zmizne len čo sa Jomiphi priblíži. Postupne láka dobrodruhov hlbšie do jaskyne. V miestnosti plnej zlata sa leskne koryto plné červeného pudingu, z ktorého vstáva obrovský blob. Kopy zlata sa menia na predchádzajúce obete oblexa. Vystrašená Betkos sa snaží dostať preč, ale skončí v žalúdku nadrozmerného žabiaka. Mydlí sa to tu osto šesť, kým oblex dobrodružky nevystraší a oni sa pokúsia utiecť von. Cestu im však hatí žabiak s Betkos v papuli, ktorého mlátia korytnačka s neviditeľným Ibištekom, kým nepadne k zemi. Postupne príde rad aj na oblexa, zostane tu po ňom len kopa červeného slizu a prázdne miesto v Ateshliných spomienkach, ktorá si nemôže spomenúť na Maløvein. Jomiphi v slzách zviera Eyworinu dýku a Ibištek zviera Jomiphi. Medzitým Šalvia nájde cukríky.