Maløvein zaútočila na Skerrina, ktorý sa pokúsil vyraziť okno a utiecť. Okno však bolo proti a tak sa v kajute strhla trma vrma, do ktorej sa pridal Eduardo a jeho osem obrovských hadov. Rozruch prebudil Andersa, ktorého Skerrin presvedčil, že útočníkmi sú dobrodružky. Hluk prebudil celú loď, ale pre nedostatok priestoru v kajute sa da súboja už nik nezapojil a tak sa čakalo, kým hady ustískajú Skerrina.

Všeobecný rozruch ukončil až kapitán, ktorý nariadil všetkých zúčastnených zadržať a vyčkať, kým ich bude môcť Varas vypočuť s pomocou pravdovravného kúzla. Skerrin zaskočil Andersa aj zvyšok Gellanovej skupiny, keď sa nebránil obvineniam z vraždy Varasa a Carnilly. Veľa toho neprezradil, len vykričal Andersovi s Gellanom, ako ich pažravé rodiny ničia Mintarn a ako ich nenávidí. Tá pobehlica Carnilla si nič iného ako nôž do srdca nezaslúžila.

Andersa zaskočila informácia o Carnillinej nevere a vyštartoval na Gellana. Posádka ho však zpacifikovala a kapitán nariadil jeho neustálu kontrolu. Gellan sa pokúsil dobrodružkám odvďačiť, ale tie odmietli jeho “špinavé” zlatky. Časom vysvitli ešte ďalšie stopy smerujúce rôznymi smermi, ale dobrodružky usúdili, že sú Skerrinovým výtvorom, čím sa pokúšal vraždy hodiť na Gellana. Kapitán rozhodol, že Gellana s kumpánmi vyloží podľa dohody na ostrove Skaug a Andersa, Skerrina a Carnillino telo vyložia na spiatočnej ceste v Mintarne.