Nižšie poschodia Stoneloomskej bane boli pod vodou niekoľko storočí a podľa toho aj vyzerali a smrdeli. Ďalší postup dobrodruhov zastavila železná brána a tak sa vybrali hľadať inú cestu. V jednej z bočných miestností spozorovali divné, fosforeskujúce huby v tvare trpasličích detí, ktoré vydávali plačlivé zvuky a za nimi našli v stene diery po obrovských červoch. Sieť červích chodieb bola pomerne komplikovaná ale Alremu sa podarilo previesť nimi Finna s Milvou rýchlo a bezpečne. Navyše narazil na legendárny elfský meč Maligarn.

Chodby plné chápadiel viedli k jazierku plnému tmavej hmoty nad ktorý sa vznášalo dievčatko Marga. Jej bledým telom pulzovali žili naplnené tmavou hmotou, ktoré ju spájali s jazierkom. Jediný kto sa k nej odvážil bol Finn, ktorý si zaumienil, že ju získa na svoju stranu. Na počudovanie Alreho s Milvou, ktorý všetko pozorovali spoza rohu, si Finn s Margou celkom rozumeli. Finn ju učil hrať na flautu, Marga sa ho občas pokúsila preplesknúť ale Finn sa jej zdarne vyhýbal. Nakoniec sa dohodli, že Marga pôjde so skupinou ak ju pustí jej matka Martea.

Martea však nesúhlasila, obávala sa, že by dobrodruhovia nedokázali Margu ochrániť pred jej otcom Zygoferom. Margu by pustila len keby ju chránil jej brat Zertorme s ktorým ešte pred krvavou hmlou utiekli pred Zygoferom. Martea pri rozhovore spozorovala, že Alre má meč Maligarn, ktorý si nárokuje a Alre jej ho pre zachovanie dobrých vzťahov vrátil. Alre s Milvou sa vydali na povrch posledným výťahom, ktorý zostal v bani funkčný a Finn sa vydal rozlúčiť s Margou. Milvou na povrchu nemilo prekvapilo, že jej trpaslíci sa pobrali domov bez nej a Alreho zas prekvapilo, že sa Finn vyšiel z bene bez ujmy. Finn sklamaný Marginým odmietnutím pribral do skupiny aspoň Milvu a dobrodružstvo môže pokračovať.