So zapadajúcim slnkom sa dobrodruhovia usadili v krčme vo Finnovej rodnej dedine Yanmirn. Trpaslíčka s elfom pútali dosť pozornosti až do chvíle, kým krátko po zotmení nedorazila ľudská žena. Dve exotické návštevy za jeden večer nemôže byť náhoda, hádam prišli uloviť grifa a uľaviť tak dedine sužovanej jeho náletmi. Maskovaný Finn medzi známymi tvárami spozoroval svojho staršieho brata Samuela. Keď nadišiel čas a Samuel sa pobral domov, Finn ho nasledoval a vonku konfrontoval. Spočiatku sa snažil nenápadne sondovať čo si Samuel myslí o Finnovy po jeho úteku spred oltára. Samuela Finnove správanie sklamalo a vyčíta mu, že sa zachoval ako sa zachoval a že si to odniesla Finnova radina, hlavne otec to dodnes ťažko nesie. Samuel napokon však zmäkol, predsa len je to jeho brat, jeho krv. Presvedčený jeho slovami sa mu Finn rozhodol odhaliť sa a prisľúbil mu, že sa vrátil, aby všetko napravil.

Medzičasom v krčme rozoberali Alre s Milvou svoje odlišné postoje k životu, kým Milva si chce vychutnávať všetky radosti života plnými dúškami, Alre je podľa nej len suchár, ktorý prahne len po vedomostiach a podpaľovaní. Alre nenamietal ale nenechal sa Milvou napriek jej provokáciam dotlačiť do žiadnej nerozvážnosti.

Finn povzbudený bratovým prijatím zamieril do rodného domu, kde sa odhalil svojej mame, ktorá ho síce uvítala so slzami v očiach, ale taktiež nemala pochopenie pre jeho čin. Finn sa ju snažil upokojiť, že za tých pár mesiacov čo bol preč sa mu riadne darilo a teraz všetko zase napraví.