Finn si chcel obhliadnuť draka z blízka a možno sa s ním aj porozprávať, tak ráno skupina ešte aj s Milvou vyrazila k jeho brlohu. Keď dorazili drak práve obedoval. Z úctivej vzdialenosti sledovali ako drak po jedle vyhodil zbytky do lesa a zaliezol zo svojej nory. Jedine Finn mal dosť guráže, z Alreho pohľadu nedostatok sebazáchovy, aby sa šiel pozrieť bližšie. Najskôr však dohodol s Milvou, že má pri náznaku problémov ihneď zatarasiť vstup do jaskyne kamennou stenou. Finn sa nepozorovane priplížil k nore a zistil, že drak po obede zaspal a hlasno odfukuje. Prezradil ho však suchý konára, ktorý hlasno praskol, keď naň Finn stúpil. Milva hneď zatarasila vchod, ale jej kamennú stenu drak v mžiku oka rozmetal a vyvalil sa z jaskyne. Finn sa síce stihol skryť ale drak ho vycítil a doprial mu trochu tepla zo svojho ohnivého dychu keď spálil stromy naokolo.

Na prekvapenie zvyšku družiny však drak Finna nezhltol ako malinu a pustil sa s ním do reči. Vysvitlo, že drak je dračica a Finna, keďže nesmrdí po koňocha či síre, poverila úlohou, že jej musí priniesť naspäť vajce, ktoré jej ukradli ľudia z Amber’s Peaku. Ak ju nesplní, tak si ho nájde a okúsi ako chutia hobiti.

Večer do krčmy zavítala Brinhelda, správkyňa Amber’s Peakskeho hradu a odviedla si pár podgurážených junákov. Nasledujúce ráno družina zamierila za Zertormem predstaviť mu svoj neexistujúci plán ako prilákať dračicu na jej vajce a potom ju zadržať. Zertorme priznal, že nechal vajce ukradnúť a dovolil dobrodruhom prezrieť si ho. Počas ciest Zertormeho komnatami sa Finnovy aj napriek zaviazaným očami podarilo zmapovať si rozloženie jeho obydlia.