Ďalšieho dňa ráno dobrodruhovia opäť nepochodili u Zertormeho a tak sa Alre vydal na lov a Finn sa rozhodol pozorovať zadný vchod do hradu Amber’s Peak. Premárnený deň sa Finnovy vyplatil až so západom slnka, keď videl ako skalnou cestičkou od hradu schádza niekto s pochodňou. Finn sa priblížil bližšie, ale neskoro si uvedomil, že to nie je pochodeň ale ohnivé prasa, ktoré ho spálilo skoro na uhoľ. Zachránil ho až Alre, ktorému prišlo čudné, že sa Finn nevrátil na večeru. Obhorené Finnovo telo doteperil do mesta, kde ho spolu s Dadawynn postavili na nohy.

Ráno si Zertorme opäť nenašiel čas a tak sa skupina vydala naspäť do Yanmirnu po povoz s klietkou. Cestou narazili na prastarú hrobku v ktorej spočívali dve kostry bez lebiek a na stene bolo očividne miesto z ktorého niekto pred časom zložil obrovské strieborné zrkadlo, ktoré získal Finn od party goblinov. Inak bola hrobka vybrakovaná a tak dobrodruhovia pokračovali ďalej až kým v lese pred Cukallylnom narazili na pekára Melkara, ktorý tu vo svojej pekárničke vypekal koláčiky. Z počiatku bol k dobrodruhom pohostinný a pozval ich na čaj. Ale keď Finn začal strkať nos do jeho vecí a čmuchať okolo jeho domu tak ich poprosil aby odišli a dali mu pokoj. Vypadlo z neho len toľko že ho pred časom s Cukallylnu vyhnali. Večer v Cukallylnskej krčme sa naňho Finn vypytoval strýka a ostatných ale nik sa na neho nespomenul.